Metóda analýzy zlyhaní a ich možných následkov, známa pod skratkou FMEA, je známa od 40. rokov 20. storočia. Táto užitočná metóda, ktorá pomáha znižovať straty spojené so zlyhaním či už výrobku, alebo procesov sa postupom času vyvíjala a prenikala do odvetví, pre ktoré nebola pôvodne určená. Hromadné uplatnenie našla v automobilovom priemysle, kde sa stala súčasťou projektovej dokumentácie a komunikácie medzi dodávateľom a zákazníkom.
Vzhľadom na dynamiku vývoja odberateľsko-dodávateľských vzťahov a potreby neustáleho zlepšovania procesov doteraz platná príručka AIAG FMEA 4th. edition prestala spĺňať požiadavky na jasný a zrozumiteľný výstup, požadovaný výrobcom, dodávateľom, aj zákazníkom.
To bol impulz pre prípravu novej, komplexnej revízie FMEA, na ktorej spolupracovali dve významné organizácie pôsobiace v automobilovom priemysle, AIAG a VDA spolu s OEM a Tier 1 výrobcami. Výsledkom ich takmer trojročnej spolupráce je dlho očakávaná nová príručka pre FMEA, ktorá bola publikovaná v júni roku 2019. Zmeny, ktoré priniesla sú, dá sa povedať, prevratné. Zoznámte sa teraz aspoň s tými najdôležitejšími.
Každý, kto sa stretol s FMEA pozná pojem Risk Priority Number, v skratke RPN. Toto číslo určovalo mieru závažnosti analyzovaného rizika a určovalo prioritu, s akou zaviesť nápravné opatrenia pre zabránenie nezhôd. Nová príručka sa tohto parametra úplne vzdala a treba povedať, že je to správny krok. Ten, kto pracoval niekedy v teame pripravujúcom FMEA vie, ako problematické bolo určiť poradie aktivít iba na základe hodnoty RPN. RPN totiž má dve veľké nevýhody:
Nové kritérium, ktoré určuje prioritu zavedenia nápravných opatrení oba uvedené nedostatky odstraňuje. Action Priority, v skratke AP dáva väčšiu váhu kritériu S, teda závažnosti. To je logické a rozumné. Zároveň rozdeľuje priority do troch skupín: High, Medium a Low, pričom definuje aktivity, ktoré sa majú vykonať pre zabránenie vzniku nezhôd. Pracovným teamom sa tak uľahčilo rozhodovanie o tom, ktoré opatrenia sa majú zaviesť okamžite a ktoré neskôr. To prispeje k zefektívneniu odstraňovania rizík zlyhania.
Predchádzajúce príručky FMEA definovali kroky, ktoré je potrebné vykonať pre úspešné zvládnutie analýzy. Nová verzia ich čiastočne zmenila a vyžaduje ich vykonanie. Dokonca do takej miery, že ich zaniesla do formulárov pre FMEA.
Iste, niekomu sa môže zdať nový postup príliš formalizovaný a byrokratický. Na druhej strane je však nutné spomenúť, že práve formálne rozdelenie postupu FMEA do siedmich, logicky po sebe nasledujúcich a navzájom previazaných krokov pomáha teamu efektívne spracovať problém na základe jeho postupného spoznávania.
Vyžaduje totiž vykonať ešte pred samotným zhodnotením rizika štruktúrnu a funkčnú analýzu dizajnu, alebo procesu. Podobným prístupom sa riadia napríklad projekty DMAIC a každý, kto s nimi má skúsenosť vie, ako nápomocné je striktné dodržanie tohto cyklu. Naopak, nedodržanie postupnosti krokov vedie k zlým záverom a neúčinným opatreniam.
Nová príručka preto logicky využila poznatky z procesného riadenia a zaviedla spomínaných sedem krokov. Tieto kroky nútia tím pracovať systematicky a do hĺbky spoznávať analyzovaný produkt, alebo proces. Tým sa minimalizuje riziko nesprávneho zhodnotenia rizika, nesprávneho určenia koreňovej príčiny a zavedenia neúčinných nápravných opatrení.
Na druhej strane chránia team pred vonkajšími vplyvmi, ktoré tlačili na čo najskoršie uzavretie analýzy a zavedenie menej náročných nápravných opatrení. Bohužiaľ často s vedomím rizika, že nebudú spoľahlivo fungovať.
Vyššie uvedené zmeny vyústili do potreby revízie hodnotiacich tabuliek pre jednotlivé kritériá FMEA. Napríklad pre kritérium S (Severity, závažnosť) popisuje závažnosť rizika z troch uhlov pohľadu. Z pohľadu výrobného závodu, odberateľa a koncového zákazníka. Táto zmena výrazne uľahčí prácu FMEA teamu pri stanovení závažnosti, pretože presnejšie špecifikuje ako zhodnotiť kritérium závažnosti.
Revízií sa nevyhla ani tabuľka hodnotenia kritéria O (Occurence, výskyt). Zatiaľ čo doteraz platná tabuľka hodnotila výskyt na základe známeho, alebo odhadovaného množstva nezhôd, nová tabuľka dáva dôraz na charakter zavedených opatrení eliminujúcich výskyt chyby. Ak si uvedomíme, že staršia verzia v sebe zahŕňala čiastočne vplyv odhaliteľnosti zlyhania, potom nový prístup je bližší k realite.
Tu je nutné poznamenať, že v novej príručke je aj alternatívna hodnotiaca tabuľka pre kritérium O, ktorá je zhodná so staršou verziou. To dáva možnosť uľahčiť si spracovanie analýzy v prípade, že podľa novej hodnotiacej tabuľky nie je team schopný posúdiť hodnotu kritéria O.
Úplne novou tabuľkou je hodnotiaca tabuľka pre AP, čiže Action Priority. V tabuľke sú uvedené všetky možné kombinácie troch kritérií S, O a D a ku každej kombinácii je priradená hodnota priority, ktorá nadobúda hodnoty High, Medium, alebo Low. Nie je preto viac potrebné vypočítavať hodnotu súčinu kritérií, ako to bolo v prípade použitia RPN. Pre každú hodnotu kritéria AP je určený postup, ako má organizácia reagovať na zhodnotené riziko.
Revidované formuláre zohľadňujú sedem krokový postup vykonania FMEA a tým formálne zaznamenávajú zistené skutočnosti skúmaného problému. Nedostatky v postupe, alebo logike uvažovania teamu sú preto ľahšie odhaliteľné. To prispieva k zvýšeniu spoľahlivosti a robustnosti celej metódy.
Novinkou je tiež zavedenie dvoch typov nápravných opatrení pre zníženie celkového rizika. Jedna skupina je zameraná na zníženie výskytu zlyhania, teda na zníženie hodnoty kritéria O a druhá skupina na skvalitnenie detekcie nezhody, teda zníženie kritéria D. To pomôže nastaviť nápravné opatrenia tak, aby sa myslelo na oba aspekty znižovania celkového rizika spojeného so zlyhaním.
Záverom treba povedať, že novo vydaná príručka obsahuje podstatné zmeny týkajúce sa analýzy a je na kvalitatívne vyššej úrovni, ako predchádzajúca príručka. Spôsob vykonania FMEA je viac štruktúrovaný, dôslednejší a robustnejší. Zároveň však prináša pracovným teamom možnosť ľahšieho a spoľahlivejšieho určenia hodnôt jednotlivých kritérií, ako aj logickejší spôsob určenia priority nápravných opatrení.
Núti tiež organizácie k zodpovednejšiemu a dôslednejšiemu skúmaniu podstaty analyzovaného problému. V neposlednom rade teda navádza organizáciu k celkovému kvalitatívnemu rastu, ktorý je podmienený práve dôslednou znalosťou vlastných procesov a výrobkov.
V posledných dňoch a týždňoch sa v súvislosti s problematikou ESG veľmi často diskutuje aj téma OMNIBUS. Čo to znamená? Povieme si viac...
Zobraziť viac
Základom naozaj dobrej logistiky je mať základné dáta v poriadku. Čo to znamená?
Zobraziť viac
Falšovanie potravín je fenomén, ktorý sa vyskytuje po celom svete a predstavuje vážne riziko pre zdravie spotrebiteľov aj pre ekonomiku. Ide o úmyselné klamanie spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť finančný zisk, a to prostredníctvom manipulácie s potravinami.
Zobraziť viac
Na konci februára 2025 vydala Európska komisia návrh na zmiernenie povinností v oblasti ESG reportingu. Cieľom návrhu je znížiť administratívnu záťaž podnikov spojenú s tvorbou reportu udržateľnosti. Návrh reaguje na potrebu posilniť konkurencieschopnosť EÚ a zladiť regulácie s reálnymi možnosťami podnikov.
Zobraziť viac
