Nepretržitý a systematický proces porovnávania produktov, procesov a metód s konkurenciou, najnovšími trendami v oblasti, alebo celkovými trendami. Účelom je nájsť spôsob, ako vylepšiť vlastné aktivity s cieľom byť najlepším.
Pojem benchmarking, ktorý sa veľmi voľne dá preložiť ako porovnávacia štúdia, vznikol v 70. rokoch 20. storočia v spoločnosti Xerox. Filozofia benchmarkingu bola postavená na dvoch jednoduchých myšlienkach:
Účelom benchmarkingu je porovnanie vnútropodnikovej reality s vonkajším okolím. Odlišnosti často poukazujú na nedostatky v rámci vnútornej organizácie a naznačujú smer, akým nasmerovať zlepšovanie. Benchmarking však nie je iba snahou o dobehnutie konkurencie, ale aj snahou o jej predstihnutie.
Na praktickej úrovni sa benchmarking vykonáva na viacerých rovinách. Najjednoduchším je porovnanie interných procesov, tímov navzájom. Dá sa tak vyhodnotiť úroveň tímov, alebo procesov vo vlastnej firme. Benchmarking je potom naviazaný na ďalšiu aktivitu súvisiacu s rozvojom spoločnosti: best practice sharing, čo je zdieľanie najlepších praktických postupov v rámci spoločnosti. Interný benchmarking má význam vo veľkých korporáciách, kde sú porovnávané tímy, alebo procesy fyzicky veľmi vzdialené a nie je možnosť priamej komunikácie medzi nimi.
Externý benchmarking, ktorý je bežnejšou formou, sa vykonáva s určitým zameraním. Porovnanie s vonkajším prostredím nemusí vždy mať rovnaký cieľ: dobehnúť a predbehnúť konkurenciu, hoci práve tento typ benchmarkingu je najčastejší. Zisťovanie informácií o konkurencii však môže naraziť na určité legálne limity.
Ďalším druhom býva benchmarking zameraný na odvetvie. V tomto prípade sa skúma nielen priama konkurencia, ale celkový stav odvetvia, v ktorom spoločnosť pôsobí. Zameraný býva na najnovšie trendy a predpoveď budúcnosti odvetvia
Pokiaľ sa spoločnosť snaží zlepšiť vnútorné procesy, alebo prostredie, používa sa tzv. strategický audit, zameraný na najlepších na trhu bez ohľadu na odvetvie. Týmto spôsobom sa dajú preniesť skúsenosti medzi rezortami. Napríklad Six sigma sa týmto spôsobom prenieslo z elektronického priemyslu do automobilového a neskôr do ostatných odvetví, napríklad potravinárstva.
Pre vykonanie benchmarkingu na ľubovoľnej úrovni je potrebný disciplinovaný prístup. Benchmarking je tímový nástroj, pričom tím by mal pravidelne vykonávať aktivity spojené s výkonom benchmarkingu.
Samotný benchmarking sa vykonáva vo viacerých krokoch. V prvom rade sa zisťuje analýzou situácia, v ktorej sa spoločnosť nachádza. Pomocou vhodne zvolených metrík sa popíše realita vnútri firmy. V nasledujúcom kroku sa určí predmet, na ktorý sa benchmarking zameria a nástroje na zistenie vonkajších skutočností. Môže sa tiež voliť partner, ktorý pomôže vykonať benchmarking. Následne sa vykoná samotný benchmarking, teda zber a analýza údajov zvonka s cieľom pomenovať nedostatky a nastaviť stratégiu ich odstránenia. Období po vykonaní benchmarkingu spoločnosť definuje konkrétne ciele a prostriedky na zlepšenie situácie a spúšťa ich implementáciu. Následne sa implementované opatrenia skúmajú z hľadiska dosiahnutia cieľov, zaznamenávajú sa poučenia z implementácie a vyhodnocuje sa úspešnosť benchmarkingu.
